CHOREA2022

Národné akademické divadlo opery a baletu vo Ľvove sa pre verejnosť otvorilo po prvýkrát 4. októbra 1900. Premiéry opery Janek o živote karpatských horalov sa zúčastnil okrem iných aj spisovateľ H. Sienkiewicz, skladateľ J. Paderewski a delegácie divadiel z celej Európy. Zámerom bolo vybudovať na západe Ukrajiny veľké divadlo celoštátneho významu.

Prvé operné predstavenie sa vo vtedajšom Veľkom mestskom divadle odohralo v roku 1921 a bolo ním Labutie jazero P. I. Čajkovského.

V roku 1939 bolo divadlo premenované na Ľvovské štátne divadlo opery a baletu a do jeho radov začali prichádzať umelci z popredných umeleckých škôl vtedajšieho ZSSR. Repertoár divadla sa v tom čase začal rozširovať o diela ukrajinských skladateľov. Divadlo neprestalo fungovať ani počas 2. svetovej vojny.

V povojnovom období sa repertoár divadla rozrastal aj vďaka dielam domácich, ukrajinských skladateľov M. Lysenka, M. Verykivského, B. Ljatošynského a ďalších. Dôležitú rolu tiež hrali diela ruských skladateľov, napr. P. I. Čajkovského alebo N. Rimského-Korsakova.

Od roku 1956 nieslo divadlo vo svojom názve meno Ivana Franka (premenované bolo na sté výročie jeho narodenia). A od roku 1961 kedy získalo akademický status, bol názov divadla premenovaný. V roku 2000, kedy divadlo oslávilo 100 rokov svojej existencie, nieslo názov Ľvovskej rodáčky a výnimočnej sopranistky Solomije Krušelnyckej a po piatich rokoch mu prezident Ukrajiny udelil titul „národné“. Počas posledných 20 rokov Národné akademické divadlo opery a baletu úspešne hosťovalo v Číne, Španielsku, Mexiku, Portugalsku, Švajčiarsku, Anglicku, Francúzsku, Rakúsku či Poľsku.

INNA KLYUCHNYK

Je sólistkou v Národnej opere vo Ľvove.

Tanečné vzdelanie získala v Kyjevskom národnom divadle Karpenko-Kary a vyštudovala vysokú školu ako režisérka klasického baletu pre divadelnú a televíznu tvorbu.

Tancovala rôzne sólové party v svetoznámych baletoch ako Giselle, Don Quijote, Labutie jazero, La Bayadere, Luskáčik, Esmeralda, Le Corsair a v mnohých ďalších.

SERHIV VOLODYMYROVYCH KACHURA

Je baletným umelcom, sólovým baletným tanečníkom a čestným hlavným tanečníkom Národnej opery vo Ľvove.

Študoval na Kyjevskej štátnej choreografickej škole a získal bakalársky titul na Ľvovskej národnej univerzite Ivana Franka. Potom pokračoval v štúdiu na Luhanskej národnej univerzite Tarasa Ševčenka, kde získal magisterský titul.

Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako pedagóg klasického baletu, vytvoril taktiež choreografie pre rôznych umelcov a stvárnil množstvo sólových úloh v svetoznámych baletoch ako Labutie jazero, Gizelle, Luskáčik, Don Quijote, Le Spectre de la Rose, Esmeralda, Rómeo a Júlia, suita Carmen, Hamlet a mnoho ďalších.

Poslaním Compañía Nacional de Danza je propagovať a sprístupňovať tanečné umenie a tanečný repertoár širokému publiku. To znamená upevniť stabilné teleso, otvorené všetkým tanečným štýlom, choreografickým jazykom a rôznym pohybovým umeniam všeobecne, zahŕňajúcim španielske aj medzinárodné kreácie. To všetko má za cieľ pritiahnuť nové publikum a zvýšiť dosah a rozsah spoločnosti doma aj v zahraničí. A bude sa realizovať v rámci úplnej umeleckej a tvorivej slobody.

Toto všetko sa riadi zásadami kvalitných služieb pre občanov a profesionálnej dokonalosti, ktoré zahŕňajú účasť záujmových skupín a snahu vzdelávať sa pri zabezpečení efektívneho využívania zdrojov. Tento prístup je podčiarknutý ďalším uchovávaním, šírením a predvádzaním tohto neoceniteľného a nehmotného dedičstva, ktorým je tanec.

Aleix Mañé je tanečník z Tarragony, kde začal študovať v oficiálnom tanečnom centre Artemi. V roku 2001 vstúpil do Institut del Teatre de Barcelona. Potom, v roku 2003, získal štipendium na medzinárodnej súťaži Roseta Mauri, čo ho priviedlo na Kráľovské profesionálne tanečné konzervatórium v Madride. V roku 2006 nastúpil do Compañía Nacional de Danza pod vedením Nacha Duata.

Brussels International Ballet, ktorý v roku 2005 založil Anderson Santana v Bruseli (Belgicko), sa stal jednou z najznámejších baletných telies a škôl v Európe, známou destináciou pre niektorých z najtalentovanejších študentov z Európy, Ameriky, Japonska, Latinskej Ameriky, Kanady. a Austrália.

Poslaním telesa je poskytovať to najlepšie tanečné vzdelanie serióznym, talentovaným študentom baletu a ponúkať im každú príležitosť na objavenie ich najväčšieho individuálneho umeleckého potenciálu pri príprave na profesionálnu kariéru. Vášeň pre tanec je niečo, na čo sa kladie veľký dôraz spolu s profesionálnym rozvojom. Teleso chce odovzdať tanečníkom vášeň, nadšenie, hrdosť a profesionalitu.

Brussels International Ballet organizuje najväčšie medzinárodné letné intenzívne programy v Bruseli od roku 2013. BIB tiež hostil a koordinoval semifinále YAGP a VKIBC v rokoch 2013 a 2015.

Od vzniku Programu odborného vzdelávania (2013) uvádza teleso veľké baletné inscenácie (Luskáčik, Giselle, Labutie jazero), kde majú študenti jedinečnú príležitosť spolupracovať s renomovanými hosťujúcimi sólistami z rôznych krajín a získať neoceniteľná skúsenosť, ktorá im pomôže zvýšiť sebavedomie a zlepšiť ich tímovú prácu.

ANDERSON SANTANA

Narodil sa v Rio de Janeiro v Brazílii, svoju profesionálnu kariéru začal v Ballet Municipal de Campinas v Brazílii a ako sólista tancoval v baletoch Don Quichotte, Labutie jazero, Giselle, Rómeo a Júlia.

Na pozvanie Mauricea Béjarta odcestoval do Európy, kde pracoval s divadlom Scala vo Švajčiarsku, potom sa zúčastnil európskeho turné „West Side Story“ a „Jesus Christ Superstar“ s Broadway Musical Company z New Yorku. V nasledujúcich rokoch spolupracoval s The Royal Ballet of Flanders v Belgicku, kde tancoval klasický a neoklasický repertoár ako Don Quichotte, La Sylphides, Labutie jazero, diela Jiřího Kyliána a i. Spolupracoval aj s Ballet du Nord a Royal Ballet of Wallonia.

Pôsobil ako učiteľ klasického baletu v Bostone a metódu Maria Fay študoval v New Yorku. Od roku 1999 vytváral rôzne choreografie pre profesionálne akadémie a sóla pre tanečníkov a v roku 2005 vytvoril choreografie pre Praga Khan „The Next Dimension“.

V roku 2005, poháňaný svojím nadšením, energiou a túžbou sprostredkovať svoju vášeň pre tanec pre iných, založil Brussels International Ballet (BIB) v Bruseli v Belgicku.

Ako člen porôt je pravidelne pozývaný na rôzne medzinárodné tanečné súťaže v Európe, USA a Ázii.

CLÉMENT GUILLAUME

Svoje tanečné štúdia začal v Choreografickom centre Christian Conte Martine Chaumet. Je absolventom Holandskej národnej baletnej akadémie, kde študoval pod vedením tanečných majstrov ako Grigory Chicherin, Rinat Gizatulin, Olivier Wecxsteen, Jean-Yves Esquerre.

Je finalistom súťaže Perm Ballet Competition Arabesque a držiteľom zlatej medaily Medzinárodného baletu Valentiny Kozlovej. Takisto bol ocenený na baletnej súťaži v New Yorku s rolou Tancujúci roľník pas de deux variácia, Satanella,

V rokoch 2017 – 2021 pôsobil ako prvý sólista Columbia Classical Ballet, USA.

Od decembra 2021 pôsobí v Bruselskom medzinárodnom balete pod vedením Andersona Santanu.

IRENE ESTÉVEZ HERNÁNDEZ

Absolvovala Konzervatórium v Malage, kde študovala klasický balet. Je absolventkou Vysokej školy múzických umení v Malage, kde študovala klasický a moderný balet ako aj jazz. Študovala aj na Kráľovskej akadémii tanca a v Tanečnom centre v Torremolinos. Absolvovala aj množstvo kratších tanečných kurzov pod vedením mnohých významných tanečných majstrov.

V rokoch 2018-2020 absolvovala Baletnú akadémiu Veľkého divadla v Moskve pod vedením Very Nikolaevny Kulikovej a Maji Evgenievny Ivanovej.

Je semifinalistkou súťaže Youth America Grand Prix 2017 (Paríž). Získala Veľkú cenu európskeho baletu vo Viedni. Je finalistku súčasného tanca vo Veľkej cene európskeho baletu a v roku 2017 bola semifinalistkou súťaže Václav Nižinskij. Získala dve ocenenia na EVITA Gala Madonna.

Od roku 2021 pôsobí v Bruselskom medzinárodnom balete.

GUSTAVO PEDRO

Študoval na Tanečnej škole Alice Arj. V rokoch 2018-2021 absolvoval Cia de Ballet do Ria de Janeiro. Absolvoval baletný kurz v Baletnej škole v Miami.

V jeho tanečnom repertoári nájdeme klasické balety ako Labutie jazero, Rómeo a Júlia, Don Quixote, či Luskáčik, ale aj niekoľko produkcií moderného baletu.

Od roku 2022 pôsobí v Bruselskom medzinárodnom balete.

Dresden Frankfurt Dance Company je súbor súčasného tanca najvyššej úrovne pod umeleckým vedením choreografa Jacopa Godaniho. Súbor rozvíja, prezentuje a komunikuje tanec s cieľom spájať ľudí, inšpirovať ich a zvyšovať ich nadšenie pre tanec. Je sídlom spoločnosti na dvoch koncertných miestach, HELLERAU – Európske centrum umenia v Drážďanoch a Bockenheimer Depot vo Frankfurte nad Mohanom. Ako medzinárodne uznávaný súbor hosťuje aj po celom svete.

Charakteristický štýl tanečného telesa Dresden Frankfurt Dance Company jedinečne spája úctyhodné tradície a súčasné nápady. Jeho repertoár tvoria prevažne choreografie Jacopa Godaniho, aj keď pre spoločnosť pravidelne vytvárajú diela renomovaní hosťujúci umelci ako Marco Goecke a Rafael Bonachela. Míľniky súčasného baletu, ako napríklad William Forsythe, sú tiež zachované a uvádzané.

Dresden Frankfurt Dance Company sa považuje za umeleckú, spoločenskú a kultúrnu platformu súčasného baletu. Spolupracuje so vzdelávacími inštitúciami a prestížnymi národnými a medzinárodnými kultúrnymi organizáciami. Zapája sa tiež do širokej škály vzdelávacích a osvetových aktivít vrátane workshopov, rozhovorov a digitálnych ponúk, ktoré poskytujú kultúrne a estetické zážitky každému bez ohľadu na dedičstvo, sociálne zázemie, vzdelanie, vek alebo fyzický stav.

V roku 2015 vznikol Dresden Frankfurt Dance Company z nezávislého súboru The Forsythe Company. The Forsythe Company, ktorú založil William Forsythe v roku 2005 ako nástupca baletu Frankfurt, sa stal jedným z najznámejších svetových tanečných súborov. O desať rokov neskôr, od sezóny 2015/2016, bol Jacopo Godani vymenovaný za umeleckého riaditeľa a odvtedy teleso vystupuje pod názvom Dresden Frankfurt Dance Company. Názov je vyjadrením a uznaním jedinečnej medzištátnej podpory, ktorú spoločnosť dostáva – od hlavného mesta Drážďany a Slobodného štátu Sasko, ako aj od mesta Frankfurt nad Mohanom a spolkovej krajiny Hesensko.

Dresden Frankfurt Dance Company dodržiava Kódex správania založený na hodnotách, ktorý 28. októbra 2021 vydala Deutsche Bühnenverein, nemecká asociácia národného divadla a orchestra. Cieľom kódexu je podporovať kultúru slobodných a rešpektujúcich interakcií v umeleckých organizáciách.

JACOPO GODANI

UMELECKÝ RIADITEĽ / CHOREOGRAF

Medzinárodne uznávaný choreograf Jacopo Godani sa narodil v talianskej La Spezii, kde v roku 1984 začal študovať klasický balet a techniky moderného tanca v Centro studi Danza pod vedením Loredany Rovagna. Študoval aj vizuálne umenie na Akadémii umení v Carrare a pokračoval v štúdiu v medzinárodnom tanečnom centre Mudra Mauricea Béjarta v Bruseli.

Godani debutoval na profesionálnej úrovni v roku 1988 vystúpením s niekoľkými súbormi súčasného tanca so sídlom v Paríži. V roku 1990 Godani založil vlastnú spoločnosť so sídlom v Bruseli a začal svoju choreografickú kariéru. Od roku 1991 do roku 2000 bol Godani popredným sólistom Baletu Frankfurt Williama Forsytha a spolupracoval s Forsythom na choreografickej tvorbe mnohých najreprezentatívnejších diel Baletu Frankfurt.

Godani rozvíjal svoju kariéru ako choreograf vytváraním originálnych diel pre širokú škálu medzinárodných spoločností, ako sú Royal Ballet Covent Garden, Bayerisches Staatsballett, Compañía Nacional de Danza, Nederlands Dans Theater, Royal Danish Ballet, Semperoper Ballett, Sydney Dance Company, „The Project Izraelská opera a centrum Susanny Dellal, Het Nationale Ballet, Aterballette, Les Ballets de Monte Carlo, Cedar Lake Contemporary Ballett.

Jacopo Godani bol od sezóny 2015/2016 vymenovaný za umeleckého riaditeľa a choreografa tanečnej spoločnosti Dresden Frankfurt Dance Company.

Godaniho práca je sofistikovaná, pričom zostáva vysoko fyzická a surová. Veľmi artikulovaným spôsobom využíva kolektívnu prácu ako jeden organizmus. Godani koncipuje všetky fázy práce od počiatočnej choreografie až po navrhovanie priestorov, objektov, prostredí a scén, kde sa odohrávajú jeho akcie, píše texty a koncepty pre svoju dramaturgickú prácu, štylizuje imidž interpretov koncipujúcich kostýmy, inžinierov a vyvíja inovatívne spôsoby používania osvetlenia, videa a projekcií a vytvára/upravuje hudbu pre niektoré zo svojich diel. Godani vytvoril tím rovnako zmýšľajúcich profesionálov, aby spolupracovali na vývoji originálnych nápadov aplikovaných vo všetkých oblastiach, ktoré si vyžadujú kreatívny a inovatívny koncept odrážajúci progresívnu perspektívu nášho súčasného sveta.

BARBORA KUBÁTOVÁ

Narodila sa v Trnave na Slovensku. Študovala na tanečnom konzervatóriu Evy Teplej-Jaczovej v Bratislave, ktorú ukončila v roku 2006. V ďalších rokoch tancovala v Slovenskom národnom divadle a stala sa tam sólistkou. Zúčastnila sa letných tanečných workshopov vo Wolfsegg am Hausruck a v Berlíne. V rokoch 2013-2015 bola členkou Fínskeho národného baletu. Počas svojej kariéry mala možnosť účinkovať v baletoch a choreografiách Georga Balanchina, Mariusa Petipu, Johna Cranka, Uweho Scholza, Jiřího Kyliána, Patricea Barta, Heinza Spoerliho či Jeroma Robbinsa. Spolupracovala aj s choreografmi ako Vladimir Malakhov, James Kudelka, Lukas Timulak, Giorgio Madia, Paul Lightfoot, Nacho Duato, Jorma Elo a Jacopo Godani. Do tanečnej spoločnosti Dresden Frankfurt Dance Company nastúpila v lete 2015.

TARS VANDEBEEK

Tars Vandebeek sa narodil v Gente v Belgicku. Vyštudoval Kráľovskú baletnú školu v Antverpách a v roku 2011 sa pripojil k baletu Cannes Jeune a v tej istej sezóne aj k Gauthier Dance v Stuttgarte. Od roku 2013 do roku 2018 bol Tars členom Baletu Zürich. Časopis Tanz ho v novembrovom čísle z roku 2014 uviedol ako „nováčika“ za účinkovanie ako Lewin vo filme Anna Karenina, túto hlavnú úlohu preňho vytvoril Christian Spuck. Počas svojej kariéry účinkoval okrem iného v dielach Johna Cranka, Georgea Balanchina, Matsa Eka, Williama Forsytheho, Jiřího Kyliána, Hansa van Manena, León&Lightfoot, Crystal Pite, Ohada Naharina, Wayna McGregora, Maura Bigonzettiho. Tancoval aj v nových kreáciách od Alekseia Ratmanského, Marca Goeckeho, Douglasa Leeho, Edwarda Cluga, Jiřího Bubeníčka, Cayetano Soto, Filipe Portugal či Juliana Nunesa. V auguste 2018 začal Tars pracovať ako tanečník na voľnej nohe, kde okrem iného vystupoval ako hosť s Baletom Hong Kong. Od júna 2019 je členom Dance Company Dresden Frankfurt Dance Company.

FELIX BERNING

Narodil sa v Dattelne v Nemecku. Svoj tanečný tréning začal na Gymnáziu Essen-Werden. V roku 2014 sa Felix zapísal na Tanečnú univerzitu Palucca v Drážďanoch, kde študoval klasické, súčasné a improvizačné tanečné techniky. Počas svojho pôsobenia v Drážďanoch sa objavil okrem iného v dielach Jiřího Kyliána, Andreasa Heiseho a Felixa Landerera. V roku 2017 Felix ukončil štúdium a získal titul bakalára umenia v tanci. Do tanečnej spoločnosti Dresden Frankfurt Dance Company nastúpil v auguste 2016.

Opera Graz je druhým najväčším operným domom v Rakúsku. Navrhli ju Ferdinand Fellner a Herman Helmer v neobarokovom štýle. Balet Opery Graz, ktorý má v súčasnosti 18 členov a od sezóny 2018/19 je pod vedením Beate Vollack, vytvára zvyčajne štyri baletné inscenácie za sezónu.

Jedným z významných režisérov baletu bol napríklad Waclaw Orlikowsky, ktorý v Grazi pôsobil od sedemdesiatych rokov do roku 1990, získal mimoriadny význam pre kultúrny život štajerského hlavného mesta Graz, ale aj národné a medzinárodné uznanie.

V priebehu rokov balet spolupracoval s medzinárodnými hosťujúcimi choreografmi ako Heinz Spoerli, Peter Schaufuss, Edward Clug a mnohými ďalšími.

Spoločnosť je umelecky zameraná na rozmanitosť a nové kreácie špeciálne vyrobené pre tanečníkov.

Lucie Horná sa narodila v Českej republike, kde začala svoje baletné vzdelanie. Od roku 2006 pokračovala vo vzdelávaní na Viedenskej baletnej akadémii Viedenskej štátnej opery, ktorú absolvovala v roku 2016. Od ďalšej sezóny nastúpila do Junior Company Viedenskej štátnej opery, kde mohla podporovať súbor Viedenskej štátnej opery v rôznych predstaveniach. Jej druhý angažmán ju priviedol do juhočeského baletu, kde stvárnila prvé sólové úlohy. Od sezóny 2018/19 je členkou Baletu Opery Graz. V týchto štyroch sezónach ju bolo možné vidieť v rôznych debutoch ako sólistku: Popoluška, Clara v „Sandmann“ alebo Maidon „Smrť a panna“.

Christoph Schaller sa narodil vo Viedni v Rakúsku, kde navštevoval baletnú akadémiu viedenskej štátnej opery. V roku 2015 ukončil štúdium a nastúpil do juniorskej spoločnosti. O rok neskôr začal pôsobiť v Bavarian Junior Balet v Mníchove, kde tancoval rôzne balety ako napr. Spartakus, Alica v krajine zázrakov, Korzár, Allegro Brillante a ďalšie.

Po pobyte v Mníchove bol jednu sezónu pred ním v juhočeskom balete predtým než vstúpil do baletu opery Graz, kde účinkoval v inscenáciách, ako napríklad Popoluška ako princ Filip a Undine ako Parlemon.

Paulio Sovari tancuje už 2 desaťročia po celom svete od New Yorku (The Juilliard School) po Berlín (StaatsballetBerlin). V súčasnosti tancuje s Oper Graz vo svojej 4. sezóne pod vedením Beate Vollack.

Okrem toho, že je Paul tanečníkom, fotí pre spoločnosť (zábery hláv, každoročné sezónne obrázky kníh, najdôležitejšie momenty z baletných škôl) a jeho práce boli publikované v článkoch v časopisoch, robil online rozhovory pre mnohé publikácie v Rusku, USA, Španielsku a Nemecko a v roku 2018 mal svoju inauguračnú výstavu fotografií s vernisážou v centre Bruselu.

Budapeštianske tanečné divadlo – založené v roku 1991 choreografom, tanečným umelcom a pedagógom Bélom Földim, držiteľom ocenení Harangozó a Jeszenszky, držiteľom rytierskeho kríža za zásluhy Maďarskej republiky, víťazom ocenenia Najlepší tvorca sezóny za rok 2017, ako aj ocenenia „For the Art of Dance Award“, je jedným z najvýznamnejších súborov súčasnej tanečnej scény v Maďarsku.

Od roku 2017 je umeleckou riaditeľkou súboru Alexandra Sághy, ktorá v roku 2018 získala ocenenie Najlepší tvorca sezóny od Zväzu maďarských tanečných umelcov za dielo s názvom „Tri sestry“ postavené choreograficky pre Budapest Dance Theatre.

Teleso dostáva od roku 1997 štátne dotácie na svoje prevádzkové náklady. Od roku 2016 je považované za tanečné teleso vynikajúcej kvality.

Každý rok realizuje priemerne 50 predstavení; detské, mládežnícke predstavenia tanečného divadla a predstavenia pre dospelých, ktoré organizuje Národné divadlo tanca.

Súbor pravidelne účinkuje v najprestížnejších divadlách Budapešti a iných miest (napr. MÜPA, Várkert Bazár, Národné divadlo v Pécsi), zúčastňuje sa aj na najvýznamnejších tanečných festivaloch v krajine, pričom získal množstvo odborných uznaní.

Od decembra 2011 má spoločnosť v Budapešti vlastné štúdio DEPO Studio.

Neustále budovanie tímu v súbore zabezpečuje, že nejde len o projekt experimentálnej dielne, ale naopak o súbor s bohatým repertoárom, ktorý už viac ako 30 rokov funguje na najvyšších umeleckých štandardoch v profesionálnom tanečnom svete v Maďarsku.

Vysoká profesionálna úroveň súboru sa prejavuje spoluprácou s viacerými maďarskými a medzinárodnými choreografmi, ako aj pravidelným hosťovaním v zahraničí, na uznávaných miestach a festivaloch po celej Európe i v zámorí, reprezentujúc maďarské a budapeštianske renomované, bohaté a pestré kultúrne dedičstvo.

Budapest Dance Theatre poskytuje aj významnú výchovnú činnosť. Všestranný tréning zahŕňa klasický balet, moderné, kontaktné, uvoľňovacie a súčasné techniky. Taneční umelci sú vyškolení Bélom Földim, riaditeľom súboru, ktorý každým dňom zlepšujú fyzickú výdrž a technické schopnosti tanečníkov.Svetoznámi taneční učitelia a umelci tiež spolupracujú so spoločnosťou v rámci kurzov a workshopov.

Repertoár telesa zahŕňa niekoľko predstavení pre dospelých, mládež a deti, pričom veľký dôraz kladie na výchovu mladých ľudí, aby sa v budúcnosti stali publikom milujúcim a chápajúcim kultúru. Na predstavenia sa často využívajú veľkí klasici hudobného sveta s cieľom propagovať aj klasickú hudbu.

Alexandra Sághy (HU)Umelecká vedúca

2006 – Tanečnica v Budapest Dance Theatre

2017 – Umelecká vedúca v Budapest Dance Theatre

Vzdelanie

Univerzita Semmelweis, fakulta telesnej výchovy a športu – učiteľka na plný úväzok v rámci postgraduálneho kurzu v oblasti zdravotnej výchovy 2008

Maďarská národná tanečná akadémia – Učiteľka tanca 2007

Ocenenia, Štipendiá

2013 Cena za najlepšiu tanečnú umelkyňu sezóny

2016 Viktor Fülöp, ocenenie tanečného umelca

2017 Viktor Fülöp, ocenenie tanečného umelca

2018/19 Maďarská národná tanečná akadémia – štipendium pre mladého umelca

2019 Cena za najlepšiu choreografiu sezóny za jej choreografiu: Tri sestry

2022 Cena za najlepšiu choreografiu sezóny za jej choreografiu: Uvidíme sa vo vzduchu!

Damien Ledenon (FR)

2020 – Tanečník v Budapest Dance Theatre

Vzdelanie

2018-2020 Univerzita v Toulouse – Jean Jaurès, bakalár umenia v tanci, pedagogike a interpretácii

2016-2020 Center Ismael Aboudou, diplom učiteľa jazzového tanca

Centre Chorégraphique James CARLES, Institut Supérieur des arts de Toulouse

2012-2016 Štúdio 72 (Ostrov Reunion), kurz jazzového tanca

Bukureštská národná opera tento rok oslavuje 100 rokov od svojej inštitucionalizácie.

Bukureštská národná opera sa za 100 rokov svojej činnosti stala základnou zložkou kultúry a hudobného života a dáva mieru všeobecnej úrovne recepcie umenia, o to viac, že ​​koniec 20. a začiatok 21. storočia uľahčujú prístup verejnosti nielen k samotným predstaveniam, ale aj k zvukovým záznamom a online vysielaniam veľkých predstavení.

Bukureštská národná opera môže existovať len v úzkom spojení s verejnosťou, s požiadavkami charakteristickými pre každú éru. Prostredníctvom tohto dialógu sa 100 rokov triedili hodnoty, definovali priority a repertoárové vystúpenia s objavmi, spomienkami a vernosťou, s láskou k tradícii a verejnosti.

Opera naďalej existuje a priťahuje ľudí, či už cez fatamorgánu hudby, poetických či dramatických tém, alebo prostredníctvom interpretácií či vokálnych prejavov.

GIGEL UNGUREANU

Absolvoval Choreografickú strednú školu v Cluj – Napoca v roku 1995. Získal početné ocenenia, vrátane prvej ceny na Národnej baletnej súťaži v roku 1994 a striebornej medaily na Medzinárodnej baletnej súťaži „Oleg Danovski“ v roku 1997. Pokračoval v štúdiu na Univerzite vied a umení „Gheorghe Cristea“ – choreografická sekcia.

V roku 1997 sa stal prvým – sólistom Baletného divadla „Oleg Danovski“ v meste Constanta, kde pôsobil až do roku 2006. Počas tohto obdobia tancuje v predstaveniach: Mozartissimo, Requiem (Verdi), Kroky (Steve Crosby a Barry Upton) – choreografia : Gigi Căciuleanu; Ročné obdobia, Búrka – choreografia Sergiu Anghel; Carmen, Zázračný mandarín, Labutie jazero, Spiaca krásavica – choreografia Oleg Danovski.

V roku 2006 sa pripojil k Baletnému súboru Národnej opery v Bukurešti ako prvý sólista a tancoval v hlavných rolách v predstaveniach: Labutie jazero, Spiaca krásavica, Popoluška, Korzár, Don Quijote, Giselle, Casanova, Anna Karenina, Ženy, Serenáda, Tango. Rádio a Júlia a Fantastická symfónia (Gigi Căciuleanu).

Ako prvý sólista spolupracoval s prestížnymi inštitúciami, napríklad s baletným divadlom „Oleg Danovski“ v meste Constanta, s Národnou operou v predstaveniach: Luskáčik, Rómeo a Júlia, La Fille mal gardée, s Národnou Opera Cluj-Napoca, Národnou operou Timişoara, Národnou operou Brasov a Národným divadlom Radu Stanca v Sibiu.

Od roku 2016 do roku 2020 zastával funkciu baletného riaditeľa Národnej opery v Bukurešti.

JULIA BARO CLAVERIA

Julia Baro Claveria, narodená v Barcelone (Španielsko), začala s tanečným tréningom vo veku 4 rokov.

V roku 2014 nastúpila do Anglickej národnej baletnej školy v Londýne so Samirou Saidi a Tamarou Rojo ako umeleckými riaditeľmi.

Počas štúdia v ENBS spolupracovala s Anglickým národným baletom na ich produkcii baletu „Luskáčik“ (2016) a s Birminghamským kráľovským baletom na ich národnom turné, kde účinkovala v balete Davida Bintleyho „Popoluška“ (2017).

Promovala v roku 2017, aby nastúpila do Národnej opery v Bukurešti ako demi-sólistka pod vedením Renata Zanellu. Do jej repertoár patria:

Odaliska v „Le Corsaire“, Biela mačka a Veľkorysá víla v „Šípkovej Ruženke“ (Vasily Medvedev);

Kvetinová dievčina v Don Quijote, 6 priateliek, Mona a Zulma, „Giselle“, Solo D’Jampe (Mihai Babushka); Španielska nevesta v „Labuťom jazere“ (George Iancu); Španielsky tanec v „Luskáčik“ (Oleg Danovsky); Modré páry v „Opus 73“ (Renato Zanella), Solveig v „Peer Gynt (Davide Bombana) a iné.

Jej najnovšie hlavné úlohy sú

„Mercedes“ v Don Quijote

„Júlia“ v Rómeo a Júlia

„Zlá kráľovná“ v Snehulienke

Cisárovná Alexandra v Rasputinovi od Yuka Oishi

„Slepé tango“ od Edwarda Clugga

Od nástupu na ONB tancuje aj ako sólistka v „Podvodný úsmev“ a ako „Cindy“ v „Little Red and the Wolf“ od Rossa Freddieho Raya

„Pas de Quatre“ v Rómeo a Júlia od Johana Kobborga v Royal Albert Hall a Arena Di Verona.

Tancovala aj hlavnú úlohu po boku Sergeja Polunina v balete „Satori“.

Rímsky baletný súbor Balletto di Roma vždy podporoval tvorbu a šírenie talianskeho autorského tanca v Európe a vo svete, s repertoárom zameraným v súčasnosti na inovácie a výskum, pričom venuje veľkú pozornosť histórii a tradíciám, ktoré ho vytvorili a vďaka ktorým sa stal dobre známym.

Balletto di Roma vznikol v roku 1960 z umeleckého partnerstva dvoch ikon talianskeho tanca: Franca Bartolomeiho a Waltera Zappoliniho. Balletto di Roma sa počas svojej 62-ročnej existencie stal svedkom mnohých prestížnych spoluprác a mnohých tvorivých autorov, takže produktívna aktivita v priebehu sezón vzrástla v kvantite i kvalite inscenovaných diel spolu s rastúcim povedomím publika. V priebehu rokov si teleso vybudovalo vysoko technicky a interpretačne zdatný súbor, ktorý produkuje repertoár významnej umeleckej hodnoty a zároveň hosťuje mnohých choreografov, vrátane mnohých mladých rozvíjajúcich sa umelcov. Súčasný umelecký profil je produktom vízie výkonného riaditeľa Luciana Carratoniho, ktorý riadi spoločnosť od začiatku 2000-ich rokov. Ako sa súbor rozširoval, medzi rokmi 2001 a 2007 sa rozvinula plodná synergia s umeleckou riaditeľkou Cristinou Bozzolini. Nové choreografie, ktoré vytvorili uznávaní súčasní umelci, vydláždili cestu, ktorá vyvrcholila v roku 2012 inauguráciou nového sídla, kde sa spojili produkčné znalosti spoločnosti a vzdelávacie aktivity Školy baletu v Ríme pod vedením Paoly Jorio. V roku 2015 sa Balletto di Roma zveril do rúk riaditeľa festivalu súčasného tanca a kurátora medzinárodného projektu Roberta Casarotta. V rokoch 2018-2020 generálny manažér Luciano Carratoni uskutočnil významnú generačnú obmenu na vrchole organizácie tým, že nominoval Francescu Magnini na pozíciu umeleckej riaditeľky. Nové menovanie upevnilo minulú prácu a rozšírilo ciele spoločnosti v oblasti internacionalizácie zapojením mnohých aktívnych inštitúcií do dôležitého procesu rastu, ktorý umožnil spojiť najlepšiu tradíciu s inováciami a rozvíjať prítomnosť spoločnosti v Európe a vo svete.

K najsilnejším spoluprácam patrí spolupráca s Katedrou histórie, antropológie, náboženstva, umenia a múzických umení Rímskej univerzity „La Sapienza“, ktorej cieľom je stále podporovať projekty, ktoré spájajú prvky tanečného a divadelného vzdelávania pri produkcii živých vystúpení. Medzi nedávno úspešné uzavreté európske projekty patria: „UP2Dance_ aktualizácia profesionálnych profilov smerom k súčasnému tancu“ (Erasmus+, 2019–2021) a „CLASH! Keď sa klasický a súčasný tanec zrazí a objavia sa nové formy“ (Creative Europe, 2018-2020), čo je sieť vybraných partnerov s cieľom zdieľať nápady a umelcov v Európe, vytvárať stratégie rozvoja publika a nové obchodné modely založené na kultúre.

Paolo Barbonaglia

Paolo Barbonaglia, narodený v Robbio v roku 1997, začal svoje tanečné štúdium vo svojom rodnom meste a od roku 2011 v “Artedanza Training Center” v Novare pod vedením Barbary Gatto, kde študoval klasickú, modernú a súčasnú techniku. Počas svojej špecializácie študoval klasický tanec u Alexandru Frunza, Bella Ratchinskaya, Elisabetta Terabust, Carla Fracci, Raffaele Paganini; v technike contemporary boli jeho pedagógmi Barbara Gatto, Francesca Frassinelli, Mauro Astolfi, Lukas Timulak, Emanuel Soavi.

Zvíťazil na medzinárodných súťažiach „YAGP PARIS 2017“, „Festival Rieti Danza“ a „Città di Spoleto“. Má aj niekoľko televíznych skúseností, ako napríklad „Amici di Maria De Filippi 15“ a ako profesionálny tanečník v programe „Stasera Casa Mika“. Bol vybraný aj ako model na módnu prehliadku „Levi’s 501“ v Miláne. Medzi jeho skúsenosti patrí účinkovanie na Pinacoteca Di Brera v Miláne v júni 2017 v choreografiách Mattea Bittanteho; absolvoval niekoľko workshopov v európskymi telesách ako „Malandain Ballet Biarritz“, „Ballet Junior de Genève (BJG)“ a „Delattre Dance Company (DDC)“. V roku 2018 nastúpil do súboru Balletto di Roma, kde interpretoval mnohé významné úlohy, ako napríklad Rómea v „Giulietta e Romeo“ od Fabrizia Monteverdeho (2018), Iaga v „Otelo“ od F. Monteverdeho (2018) a zapojil sa do inscenácií ako napríklad „Arcaico“ od Davide Bombany (2018), „Io, Don Chisciotte“ od F. Monteverdeho (2019), „L’Albero dei Sogni“ od Valeria Longa (2019), „Premiére“ od Andrea Costanza Martiniho (2020) a „Astor, jedno storočie tanga“ od Valeria Longa (2021).

Francesco Moro

Narodil sa v Ceglie Messapica (Brindisi) a začal študovať na tanečnej škole pod vedením Luisy Sardelli. V roku 2013 získal štipendium na škole Balletto di Toscana, kde boli jeho učiteľmi Frédéric Oliveriho, Paola Vismara, FrancescA Caroti, Rafael Darder, Monica Caturegli, Cristiana Sciabordi, Francesco Nappa, Giuseppe Spota, Oliver Lucea, Stefania Di Cosmo, Eugenio Scigliano, Sabrina Vitangeli. S telesom juniórov Balletto di Toscana Company tancuje rolu Mercutia v choreografii inscenácie „Romeo a Júlia“ od Davida Bombanu a v „Giselle“ od Eugenia Scigliana. Neskôr hrá rolu Narcisa vo filme Davide Bombana „Galatea’s Myths“ pre Dance Cyprus. V roku 2016 nastúpil do DCE Company režiséra Daniele Ciprianiho, kde tri sezóny tancoval hlavné a sólové úlohy vo všetkých veľkých produkciách. V roku 2017 sa zúčastňuje na „Notte della Taranta“ v Melpignane, kde interpretuje choreografiu Luciana Cannita. V roku 2018 získal cenu „Europa in Danza“ za interpretáciu hlavnej úlohy v „Mediterranea“ od Maura Bigonzettiho, produkcia DCE. V roku 2018 pôsobí v Nemecku v divadle Nordhausen. V sezóne 2019/2020 sa pripojil k súboru Balletto di Roma, kde účinkuje v celovečerných produkciách ako „Arcaico“ od Davide Bombana (2018), „Premiére“ od Andrea Costanza Martiniho (2020) a „Astor, jedno storočie tanga“ od Valeria Longa (2021).

V roku 1947 bola Dame Ninette de Valois, zakladateľka Britského kráľovského baletu, oficiálne pozvaná do Turecka s cieľom založiť turecký balet. V roku 1948 založila prvú oficiálnu akademickú baletnú školu v Istanbule, ktorá sa v roku 1950 presťahovala do Ankary a vytvorila divíziu na Štátnom konzervatóriu. V roku 1949 boli zákonom zriadené Štátne divadlá, ktoré zastrešovali divadelné, operné a baletné umenie. V roku 1970 bola Štátna opera a balet nezávisle založená na základe svojho „Inauguračného zákona“ ako kultúrny odraz novej súčasnej tureckej spoločnosti zrodenej v roku 1923.

Dnes Generálne riaditeľstvo Štátnej opery a baletu vyzerá ako obrovská umelecká továreň vďaka činnostiam riaditeľstiev opery a baletu, ktoré sú riadne financované a koordinované pod jeho strechou v šiestich rôznych mestách Ankara, İstanbul, İzmir, Mersin, Antalya a Samsun a prostredníctvom organizácie medzinárodných podujatí, ktorých cieľom je priblížiť cudzincom univerzálnu úroveň operných a baletných predstavení u nás a predstaviť tureckému ľudu univerzálnych predstaviteľov týchto umení. Takmer všetky veľké diela repertoáru klasickej opery a baletu boli naštudované a väčšina diel patriacich tureckým skladateľom bola uvedená a zaznamenaná v Tureckej štátnej opere a balete.

V súčasnosti je Generálne riaditeľstvo Štátnej opery a baletu jednou z najvýznamnejších umeleckých inštitúcií, ktoré svojou štruktúrou, rozmerom a doménou neustále rastú a rýchlo sa približujú konečným cieľom vytvorenia Tureckej národnej opery a baletu.

MUGE BAYRAMOGLU:

Muge Bayramoglu študovala na Katedre klasického baletu Štátneho konzervatória Vysokej školy muzických umení Mimar Sinan. Po ukončení štúdia nastúpila v roku 2008 do Istanbulského štátneho baletu a čoskoro sa stala sólistkou a primabalerínou. Počas tohto obdobia mala príležitosť spolupracovať s niekoľkými domácimi ale aj medzinárodne uznávanými choreografmi a tancovala hlavné roly v mnohých baletných inscenáciách. Po ôsmych rokoch skúseností s klasickým baletom sa rozhodla prejsť do sveta moderného a súčasného tanca. Presťahovala sa do New Yorku a pracovala v spoločnosti Peridance Contemporary Dance Company. Po návrate do Turecka vstúpila v roku 2017 do Istanbulskej Štátnej opery a baletu do telesa „Moderné Tanečné divadlo Istanbul“.

MERT ÖZTEKIN

V rokoch 1991 až 2001 tancoval v rôznych súboroch kaukazského ľudového tanca. Figuroval v Sultan Hurrem (tanečník) v rokoch 2002-2003, Night of the Sultans (tanečník) v rokoch 2004 až 2007) a v rokoch 2007 až 2016 sa stal členom Contemporary Ballet Company (sólista/repetitor) Zeynep Tanbay Dance Project (tanečník) v rokoch 2009 až 2012, Motto Dance Collective (tanečník) v rokoch 2012 až 2014 a od roku 2012 pôsobí v MDT Istanbul (tanečník, repetetér, majster, asistent réžie). Od roku 2009 spolupracoval s mnohými choreografmi z Turecka a v zahraničí v Akbank Arts Beyoglu a vytvoril mnohé choreografie. Vo svojom Pilates Saloon b.a.s.i.c (centrum integrity tela a duše) založenom v roku 2010 sa stal trénerom pilatesu a začal študovať ľudské telá. V rokoch 2013 až 2015 spolupracoval s Öykü Sahne (Tam Pansiyon Rezalet – škandál s plnou penziou / choreograf, Hiç Zamanı Değil – Now is not the Time / choreograf) a s Oyunom Atölyesim (Dolu Düşün Boş Konuş – Kvetch asistent choreografa, tréner pre telesnú pohodu). V roku 2019 účinkoval v Alice Musical ako repetitor, majster a tanečník. Alice Under the Stars od Michaela Poppera pripravil na javisko v roku 2018 v MDT Istanbul, kde stále pôsobí. Je autorom nápadu a dizajnu projektu Yeni Hayat – New Life, ktorý sa začal realizovať v roku 2021. Dodnes pôsobí ako tanečník, majster, asistent réžie a repetektor na MDT Istanbul a naďalej pôsobí ako nezávislý inštruktor a študuje dizajn v pohybe.

EBRU CANSİZ

Narodila sa v Istanbule. V roku 2000 ukončila štúdium klasického baletu na Štátnom konzervatóriu na Univerzite výtvarných umení Mimara Sinana. Po ukončení štúdia začala tancovať ako sólistka v Štátnej opere a balete v Istanbule. Ebru Cansız tancovala v mnohých dielach choreografov ako Christopher D’amboise, William Forsyhte, Jose Martinez, Patrick de Bana, Uve Scholz, Beyhan Murphy, Mehmet Balkan, Ugur Seyrek, Young Soon Hue, Alessandro Sciarroni atď. a od roku 2008 tvorí vlastné choreografie. Cansız tiež spolupracuje s hercami a herečkami a tvorí choreografie divadelných hier. Medzi jej diela patria: Conjaction, Turbulance, Unexceptional, Anima, Pendulum, Less/More, Six Nineteen, Vortex atď.

Bola pozvaná ako tanečnica a choreografka ako nezávislá umelkyňa na nasledujúcich festivaloch: Fabbrica Europa ‚Dialogue‘ (Firenze, 2008), Kaay Fecc ‚Dialogue‘ (Senegal, 2009), Bienále Danza ‚Untiled_Death in Venice Version‘ 2013 (Benátky). Taktiež jej choreografia ‚Uneexceptional‘ bola uvedená v Nimbus Dancework Company/Offline Series a Your Move Dance Festival v New Yorku (2016). Jej dielo ‚Six Nineteen‘ po premiére v Istanbul Modern Dance Company, bolo uvedené na festivale SzoloDuo Fest v Budapešti 2018.

Ebru Cansız je umelkyňou v Istanbulskej štátnej opere a balete a vo svojej kariére choreografky a učiteľky pokračuje v Turecku a po celom svete.